TKANIE
Tkanie zahŕňa mentálne aj manuálne sily človeka.
Spája sa s uvažovaním a určitým druhom praktickej múdrosti.
Vedecké štúdie potvrdzujú, že opakujúci sa charakter procesu tkania, konkatk s rôznou štrukúrou priadze (vlna, hodváb, ľan..) a sústredenie sa na potrebné pohyby rúk,… to všetko pomáha vyčistiť myseľ.
Psychológ Mihaly Csikszentmihalyi vysvetlil tento jav ako prúdenie (stav vedomia nazývaný Flow): niekoľko okamihov v čase, keď ste tak úplne pohltení činnosťou, že na ničom inom nezáleží.
Záznamy uvádzajú, že Albert Einstein plietol, aby „upokojil svoju myseľ a prečistil svoje myšlienky”.
Nedávny výskum v oblasti psychológie a neurovedy priniesol dôkahzy o tom, že remeselná tvorba ako pletenie, háčkovanie, tkanie…, zlepšuje sebaúčinnosť a navyše, že môže pomôcť vyrovnať sa s úzkosťou, depresiou alebo chronickou bolesťou a môže tiež zmierniť stres, zvýšiť vnímanie pocitu šťastia a chrániť mozog pred poškodením spôsobeným starnutím (pozri Csikszentmihalyi 1990; Riley, Corkhill & Morris 2013).
Môžeme teda chápať techniky tkania, ako aj umenie vo všeobecnosti, ako druh meditácie, ktorá má terapeutický potenciál?
áno
S.D.
Tkanie precvičuje zmysly, stimuluje citlivosť na farby a dotyk, učí disciplíne, vyžaduje sústredenie a kreativitu pri riešení problémov.
Fascinovala ma zložitosť procesu tkania, meditatívne opakovanie pohybov a predovšetkým prakticky neobmedzené možnosti navrhovať a tvoriť.
Hodiny práce s rôznymi vláknami a ich textúrou, farbou a vzorom väzby, prechádzaním prstami častokrát kilometre priadze vyústia do niečoho magického – kusu látky.
